Raj postavený na permakultúrnych základoch
Predstavte si miesto: tak trochu ako zo sna, a zároveň tak trochu z tohto sveta. Miesto, kde sa príbehy z rozprávok stávajú skutočnosťou, kde ich môžete fyzicky cítiť, prepojiť sa s nimi, zažiť si ich. Miesto, kde Draci ožívajú do svojej pôvodnej sily. Nie však, ako to bolo prekrútené v priebehu časov v rozprávkach, kedy z nich spravili krvilačné beštie. Ale ako silné ochranné bytosti, strážiace poklady našej Zeme. A na takomto mieste sa opäť môžu prepojiť Ľudia s bytosťami Zeme.
Áno, aj takto nejako môže znieť zadanie na vytvorenie Permakultúrneho projektu. Ľudia stále silnejšie cítia prepojenie so Zemou, a toto prepojenie sa deje stále na hlbších úrovniach. Cítia, že chcú niečo viac ako „len“ stromy, kríky, cestičky. Chcú sa znova vrátiť do svojho Raja.
Vo vrchoch Štiavnických hôr, nad obcou Vyhne, sa nachádza útulný Penzión na Slnečnej stráni. Majiteľka si zvolila pri vedení penziónu však svojskú cestu, inú na akú sme štandardne v podnikateľskom prostredí zvyknutí. Vytvorila priestor pre víkendové pobyty, vedené múdrymi ženami, ale aj mužmi. Počas týchto víkendov majú možnosť ľudia pracovať na svojom duchovnom rozvoji, potenciáli, ale aj objavovať dary, s ktorými prišli na tento svet. Predovšetkým dávajú možnosť sa počas tejto unaháňanej doby zastaviť a nazrieť do svojho vnútra, načerpať energiu a vykročiť späť do života múdrejší a živší.
Toto však nie je možné bez prepojenia sa s prírodou a jej živlami. Preto sme dostali za úlohu vytvoriť meditačnú záhradu, ktorá bude zároveň vybudovaná na základe permakultúrnych princípov. Záhrada bude slúžiť ako verejné miesto, kde sa budú stretávať lektori so svojimi žiakmi. Avšak má mať aj osobný rozmer, kde si každý nájde svoje vlastné zákutie, svoju vlastnú cestičku, priestor pre tiché rozjímanie, meditáciu. Rešpektuje živly, svetové strany, bytosti Zeme. A tak sme navrhovali. Ako prepojiť permakultúru s drakmi? No poviem vám zo začiatku to nebolo úplne jasné ani nám. Prepojiť všetky požiadavky našich zadávateliek, ktoré dokážu na svet nazerať v detskej priamočiarosti, bez zábran, to bol „kumšt“. Avšak razíme takú teóriu, že všetko je možné, pokiaľ si to vieme predstaviť. Verím, že keď je zámer čistý, inšpirácia príde. A prišla…
Permakultúra v meditačnej záhrade
Pri hľadaní prepojení takejto vysoko-vibračnej záhrady s permakultúrou sme si uvedomili, že sú to vlastne spojené nádoby. Jedno nevylučuje druhé, práve naopak. A tak sme tu napríklad pracovali so zrážkovou vodu, ktorá bude napĺňať jazierka samospádom. Voda sa bude zadržiavať v jednotlivých jazierkach, kde bude plniť funkciu nielen estetickú a pohľadovú, ale bude dôležitým životným priestorom pre živočíchy obľubujúce vodu. Okrem toho kamene v jej okolí budú tvoriť teplé miestečko pre plazy a jašteričky. Takto sa snažíme zadržať vodu čo najdlhšie na pozemku a využiť jej pomoc, skôr ako odtečie dole kopcom a to len poznaním a využitím prírodných zákonov.
Ďalším prvkom, ktorý sme zahrnuli do tohto projektu je Dažďová záhrada. Počas obhliadky pozemku sme si všimli, že z východnej časti penziónu dažďová voda zostáva stať v priehlbine rovno pri múre stavby. Toto nie je dobré ani pre stavbu, ale ani esteticky to nepôsobí najlepšie.
Voda sa hromadí z cesty, ktorá je vyššie položená a stojí tam ešte niekoľko dní po dažďoch. Riešením tejto situácie by mohla byť dažďová záhrada. Koncept dažďovej záhrady je známy predovšetkým z miest alebo z oblastí, kde sa snažia hospodárne nakladať s dažďovou vodou. Ide o takzvaný „bioretenčný“ systém, teda systém, ktorý prirodzene zadržiava zrážkovú vodu, ktorá padne v období silných búrok a pomaly ju distribuuje medzi rastliny v záhone. V období klimatických zmien, ako práve prežívame, keď sa striedajú silné prívalové dažde s obdobím sucha, je tento zádržný spôsob hospodárenia s vodou veľmi prínosný pre celé okolie záhonu. V dažďovej záhrade voda ostáva iba 48-72 hodín. Tento prvok však nie je len praktický, ale aj estetický. V období dažďov pôsobí ako mini jazierko a v období sucha ako kamenistý záhon.
Ďalší permakultúrny prvok v meditačnej záhrade je Divočina. Je to doslova divoká časť pozemku. 
Miesto kde človek vstupuje, ale nezasahuje. Nechávame prírodné procesy, aby sa diali, živočíchy aby si žili. Je to miesto oddychu, načerpania sily, ale aj učenia sa od múdrej matky Prírody. Je vysadená presne tak, ako príroda sama vysádza les. Kostrové stromy rastúce v blízkosti seba sú podrastené krami prirodzene rastúcimi v okolí tejto záhrady. Pod nimi rastú bylinky, nižšie kry. V takomto prostredí si príroda sama vysadí bylinky, ale často aj huby, či machy. Doteraz každý náš projekt obsahoval aspoň malý kúsok divočiny, pretože ju považujeme za veľmi dôležitý a prínosný prvok pre celú permakultúrnu záhradu.
Tento pozemok sa nachádza v mimoriadne svahovitom teréne. Niektoré časti sú také prudké, že je problém vyjsť bez toho, aby ste nešli „po štyroch“. Preto sme cestičky viedli po vrstevniciach, tak aby vytvárali tzv „svejl“. Svejl je zárez vedený vo svahu po vrstevnici, tak aby bol schopný dažďovú vodu dopadajúcu počas silného dažďa na svah, alebo v našom prípade prudký kopec, „pribrzdiť“, či zadržať a rozdistribuovať po celej jeho šírke rovnomerne. Pod týmito cestičkami budú vysadené kry a byliny, ktoré budú práve z takto zadržanej vody profitovať. Nestane sa teda, že by napriek prívalovému dažďu, rastliny schli v bezzrážkovovom období.
Celý pozemok bude „obohnaný“ živým plotom, ktorý bude vysadený z krov, stromov a rastlín typických pre toto prostredie. Hustý živý plot, nie však z tují, ale z rôznorodých krovín, tvorí nepreniknuteľný vstup na pozemok a zároveň útočisko pre mnoho živočíchov. Plody tohto plotu sú vitálnym spestrením stravy nielen ľudí ale, aj vtákov.
Samozrejme v tomto projekte bude uplatnených ešte mnoho ďalších princípov alebo typickým štruktúr používaných v permakultúre. Nebudem tu všetky menovať, nakoniec bude to verejný priestor, ktorý bude pozývať všetkých vnímavých ľudí do svojej náruče. Na svoje si prídu milovníci pokoja, pre ktorých tam budú vytvorené zákutia ako z rozprávky, plné farebných kvetov, bylín, ale aj krásnych sôch a drevorytín. Každé takéto zákutie bude teda umelecké vyjadrenie svojho účelu a preto budú prizývaní k tvorbe umelci a „tvorivci“ z rôznych oblastí.
Bude tu však aj spoločenská zóna, ktorá bude hostiť prednášajúcich, hudobníkov, hercov, umelcov, lektorov, proste každého, kto sa bude chcieť o svoje dary podeliť s publikom. Okrem toho máme pripravených množstvo tajných zákutí s odkazom a tak sa môže stať, že každá návšteva tohto miesta návštevníkovi prinesie úplne nové dojmy alebo zážitky, ako tá predošlá.
Celý priestor je doslova nabitý čistými a zdravými energiami, ktoré ponúkajú Štiavnické vrchy, dračia žila v nich, ale aj ľudia, ktorí sa svojim zanietením a tvorivosťou budú podieľať na tvorbe tejto záhrady.
Už teraz sem tieto energie prúdia vďaka vedomej práci majiteľky Zuzky Procnerovej, podporenej krásnymi myšlienkami a pôvodným impulzom k tvorbe etikoterapeutky Beatky Hlohovskej a Knažky Živeny Kristínky Dubajovej, v silnej podpore Katky Štefanovskej, ako aj našim vedomým prístupom k projektovaniu tak silového priestoru, akým toto miesto už je.
Vieme, že je tu mnoho ľudí, ktorí sa chcú podieľať na spoločnej tvorbe tejto záhrady a preto ak máte záujem sa takýchto aktivít zúčastňovať, prosím pridajte sa do facebookovej skupiny Dračia záhrada – Vyhne, kde budete priebežne informovaní o všetkých aktivitách, ktoré sa tu budú diať.
My budeme pri tom a tešíme sa na Vás
Lenka a Robo Bystriansky
www.nakonci.sk
