Téma sebestačnosti a to najmä tej potravinovej, nás zaujíma už pomerne dlho a takmer pri každom stretnutí našich dvoch spriaznených rodín sa tejto témy dotkneme. Rozhodne sa nedá tvrdiť, že byť potravinovo sebestačný je jednoduchá vec, práve naopak. Nie je to ľahké a ani jednoduché avšak nie je to nemožné. Z vlastnej skúsenosti môžem potvrdiť, že pri niektorých potravinách to nemusí byť až taký problém. Napríklad byť sebestačný vo vajíčkach je pomerne dobre zvládnuteľné a za určitých podmienok sa dá tvrdiť, že je to celkom jednoduché a zábavné. Samozrejme nie je to pre každého. Niekomu chýba priestor, inému chuť, ďalší má proste odpor k práci, alebo proste nemá čas. Avšak s tými, ktorí by váhali či to skúsiť, alebo nie, sa radi podelíme s našou skúsenosťou. Prosím neberte to ako odborný článok, odborníci nie sme, je to len zhrnutie našich dojmov.
Koľko sliepok je dosť?
Pred tromi rokmi sme sa rozhodli využiť voľný priestor pri staručkej chalupe po starých rodičoch, na chov sliepok. Cieľom bolo mať prísun čerstvých domácich vajec. Prečítali sme nejaké články na internete, vypočuli sme si rady skúsenejších chovateľov a nadobudli sme aspoň aké také informácie o chove sliepok. No ha ha, povedia si ľudia vyrastajúci na dedinách, ale my sme fakt nič nevedeli. Napríklad sme netušili aký veľký otvor má mať otvor v kuríne, ako vysoko má byť bydlo, koľko priestoru potrebuje mať sliepka v kuríne, aký veľký výbeh potrebujeme zriadiť, atď. Otázok bolo dosť a tým sme aj začali. Informáciami a hľadaním odpovedí na otázky. Tých sme mali neúrekom, internet a okolie pomohlo.
Najprv sme sa museli rozhodnúť koľko sliepok potrebujeme, aby sme mali vajíčok dosť pre obidve rodiny. Zistili sme spotrebu v našich rodinách a tá bola asi 10-20 vajec za týždeň. Potrebovali sme teda znášku aspoň 30-40 vajec za týždeň pre obidve rodiny, čo je približne 5-6 vajec denne. 1-3 ročné sliepočky nosnice znesú vajíčko priemerne asi každý druhý deň, ale v lete, alebo za priaznivých podmienok je to aj denne. Staršie sliepky už potom nesú menej, ale nesú. Jednu sliepku máme od začiatku, teda začína štvrtú sezónu a stále kladie vajíčka. Vieme to podľa toho, že je jediná biela a jediná má teda biele vajíčka. Ináč, prehmataním útrob sliepky rukou, resp. prstami, sa vraj dá zistiť, či sliepka nesie, alebo nie, ale s týmto nemáme skúsenosť. Nikto na to odvahu nenabral, aby sme neublížili sliepke.
Kurín
Rozhodli sme sa teda pre 9 sliepok a jedného kohúta. Dočítali sme sa, že kohút je pánom na dvore, sliepočky si vie zorganizovať, ochrániť a aj potešiť. Sliepky vraj v prítomnosti kohúta aj viac nesú. Toto sa nám ale nepotvrdilo. Podľa počtu sliepok sme nadimenzovali budúci kurín. Rozmery 1 x 2 m by mali stačiť na pohodlné prenocovanie. Najnižšie výška v kuríne je 80 cm. Bidlo sme uložili do tvaru písmena H asi 30 cm nad dno kurína. Jeho dĺžka je teda asi 3 m, teda každá kurka má asi 30 cm svojho priestoru na bydle. Bidlo je vlastne hranol 5×3 cm umiestnené ležato a vrchné hrany trochu zrazené, aby sliepka pazúrmi nedržala ostrú hranu.
Výroba kurína nám dvom, Jarovi a mne, zabrala asi dva víkendy. Stavali sme to iba z OSB dosky o hrúbke 12 mm s použitím drevených hranolov. Snažili sme sa to robiť precízne a presne. Chceli sme aby mali sliepočky čo najväčší komfort. Potom vraj lepšie nesú. Kurín sme zateplili polystyrénom o hrúbke 5 cm. Dnes, keď sa už viac venujem prírodným materiálom, by som už polystyrén nepoužil a OSB dosku by som tiež nahradil niečim čo neobsahuje toľko Formaldehydu, ale ako prvý kurín to bola ukážková stavba. Pre nás, samozrejme, boli sme na to patrične hrdí. Celkové náklady na kurín zľahka presiahli 230 EUR.
Čas a vynálezca
Veľmi dôležitým faktorom pri rozhodovaní, či chovať sliepky, alebo nechovať, je čas. Mať čas na vypúšťanie a zatváranie sliepok treba mať denne. S časom na kŕmenie sa dá pracovať, voľbou rôznych typov kŕmitok a pitítok. V našom kŕmitku vydrží nasypané zrno 5-7 dní, voda 3-4 dni (v lete menej lebo sa rozmnožia riasy), ale samozrejme čerstvá a čistá je vždy najlepšia. Naša hospodáriaca skupinka mala šťastie v tom, že Jaro je vynálezca amatér a že ho bavia elektronické veci. Vymyslel samootvárcí/samozatvárací systém, napojený na mikropočítač. Hlavný mechanizmus bol vytvorený z elektrickej teleskopickej autoantény. Napájanie 12V sme vyriešili asi 50 m káblikom zo starej chalúpky. Musím povedať, že táto pomôcka je absolútne perfektná a neoceniteľná. S touto pomôckou je chov sliepok relaxom a nie drinou.
Čas potrebný na chov sliepok sa zúžil len na kŕmenie, zber vajíčok a čistenie kurína. V našom prípade sme tento čas zdieľali medzi dve rodiny, teda štyroch dospelých. V roku je možno 15-18 dní počas ktorých nikto z nás štyroch nemohol prísť. Dvierka však fungujú spoľahlivo už tri roky. Mali sme len jednu poruchu, ktorú Jaro odstraňoval trochu dlhšie a asi 5 x sa stalo, že niečo primrzlo, alebo sa zaseklo. Na toto si zase náš vynálezca vymyslel odosielanie SMS. Náš kurín mu vždy po otvorení alebo zatvorení dvierok pošle SMS do mobilu a podľa toho vieme, že je všetko OK, alebo robíme výjazd na ručné otvorenie sliepok. Perfektné. Čas na čistenie kurína je väčšinou naplánovaný na víkend a tak nie je problém. Je to len výmena podstieľky raz za týždeň v zime a raz za dva týždne v lete. Podstieľame seno, aj keď v minulosti sme skúšali slamu. Tá sa nám však na komposte dlho rozkladala, takže seno je lepšie.
Ešte sa musím zmieniť o čistení okolia kurína, teda priestoru v ktorom sa hýbu sliepky. Poznáte tie priestory bez jedinej trávičky, prehrabané, vyšklbané, okakané… toto mi nemáme. Prečo? Lebo máme aj v tomto prípade šťastie a našim desiatim sliepkam sme dopriali výbeh v celom sade, teda asi 800 m2 zeleného sadu, kde majú lúku aj stromy, kde majú množstvo hmyzu, červíkov a iných dobrôt. Sliepkam nemusíme čistiť okrem kurína vôbec. Pri takej ploche si ani nepamätám, či som stupil niekedy do kuracinca. Jaro chodieva často bosý, tak on by vedel povedať lepšie 😊.
Doniesli sme sliepky
Kurín sme umiestnili do starého sadu za dom. Okolo kurína sme nainštalovali pletivový plot s bránkou a vytvorili sme priestor asi 5×5 metrov, teda 25m2. Toto nás nestálo nič. Nejaké staré plotové kolíky aj staré pletivo sme našli v stodole. Naše sliepky bolo v tomto priestore zavreté aj tak iba asi 2-3 krát, inak behajú po celom sade (asi 800 m2). Aj bráničku sme našli opretú o stodolu, takže sme už iba dokúpili nádobu na vodu, kŕmitko na zrno a cez bazár sme zohnali sekačku na trávu. Kúpili sme aj bubnovú rezačku na repu, či burgyňu, ale dobre v tom porežeme aj suchý chlieb. Tieto doplnky nás stáli asi do 100 Eur.
No a mohli sme ísť kúpiť sliepky. Mali sme na výber buď kuriatka, ktoré si vychováme už sami, alebo už mladé nosnice 17-18 týždňové, ktoré začnú čochvíľa znášať. Zvolili sme druhú možnosť. Hydinových fariem je na Slovensku dosť a je z čoho vyberať, okrem toho sú aj domáci chovatelia, takže dostupnosť sliepok je naozaj dobrá. Priniesli sme si domov 8 sliepok Gazdovskej Hamšírky. Hnedé sliepky, nosnice. Asi o dva týždne sme im dokúpili tri kamarátky z tej istej farmy, ale už Sasexsky biele, aby sme ich rozoznali. Z týchto bielych máme jednu doteraz, štvrtý rok. Neskôr sme k nim dokúpili kohúta.
Začiatky boli celkom radostné, najmä pre deti, ale musím sa priznať, že pozorovanie správania sa týchto nelietavých vtákov ma fascinovalo. Dovtedy som si myslel, že sliepky sú najsprostejšie vtáky na svete, ale zistil som, že sú celkom inteligentné. V kŕdli funguje hierarchia a aj vtedy keď tam nie je kohút sa dá rozoznať staršia sliepka od mladšej. Mladé sú odháňané staršími a trvá im dosť dlho kým sa do kŕdla zaradia. Niekedy je potrebná aj ochrana od človeka, sliepky vedia tú najslabšiu doďobať až na smrť. Neviem či je to len kvôli potrave a či pri dostatku potravy by to nerobili. U nás som to nevidel, ale v hydinárskych farmách boli takto obtĺkané sliepky bežným výjavom.
Keď som si sadol na lavičku tak dobehli zvedavo ku mne, obzerali si ma a potom si niektoré vyskočili ku mne a tak potichu relaxačne kvókali, akoby sa rozprávali. Určite komunikujú. Najmä kohút keď nájde potravu tak ich začne zvolávať takým zvláštnym zvukom. Keď niektoré sliepky nešli jesť potravu ktorú našiel tak bežal za nimi a nahnal ich na miesto s potravou a potom okolo nich chodil a hliadkoval. Bolo zaujímavé ich pozorovať. Zaujímavé bolo aj to, že obidva kohúty, ktorých sme samozrejme nemali na raz, v jeden čas, zaliezli do kurína každý deň ako prví. Sliepky sa ešte motali po sade a zaliezli presne v stanovený čas, teda chvíľu pred západom slnka. Ako hodinky, fascinujúce.
Kŕmenie
Zdá sa to ako zložitá téma, ale nie je to nič hrozné. Sliepka ako hrabavá hydina si v prírode vyhrabe potravu sama. Živí sa najmä zrnom, semiačkami, hmyzom, červíkmi, ale slušnú časť jej potravy tvorí aj zelené, rôzne trávy, listy, byľky atď. Chceli sme sliepkam kúpiť obyčajné zrno, také ako moja starká skladovala vo veľkej drevenej debni, v ktorej bola prehryzená diera od myší a ktorú starký oplechoval aby sa tam myši už viac nedostali. Nebolo jednoduché nájsť niekoho kto takéto zrno predáva, ale našli sme. Ono, dnes sa v štandardných obchodoch už väčšinou predávajú najrôznejšie zmesky a granule, ale nikdy neviete čo v tom je. Takže zmeskám sa vyhýbame, aj keď nejaké granulky sme na zimu kúpili, lenže im to dávkujeme iba po troškách.
Kúpili sme dve vrecia čistého pšeničného zrna, to vydrží asi na 4-5 mesiacov. Zrno je hlavnou zložkou potravy nami chovaných sliepok, počas celého roka. Okrem toho im od jari do jesene sekáme žihľavu za ktorou sa idú umlátiť, v lete a na jeseň im režeme burgyňu, nosíme im zvyšky z kuchyne, teda všetko čo je kompostovateľné nosíme na kompostovisko, kde sa naše sliepky radi hrabú. Sekáme im šaláty a vňate. Ďalej dostávajú suchý chlieb a suché škrupinky z vajíčok. Milujú keď prebehneme kosačkou po lúke a majú čerstvo nasekanú trávu.
Ochrana a úbytky
Dravce sa samozrejme počas tých troch rokov vyskytli tiež, ale boli to len ojedinelé prípady. Celkovo nám za tri roky odchytili dravce asi 3-4 sliepky. Sme v strede dediny takže tie po zemi chodiace sa až tak neodvážia a tie lietajúce majú zase problém ich vôbec uvidieť, pretože v sade máme aj ríbezľové kríky a sliepky sa veru vedia poriadne ukryť. Ale stáva sa, straty niekedy sú, s tým treba rátať.
Čo sa týka strát tak 4-5 sliepok za tri roky sme museli zarezať pre zranenie. Väčšinou mali vykĺbenú nohu, teda vždy to bola iba noha. No a ešte sme zarezali aj obidvoch kohútov, ktorých sme kúpili sliepkam za odmenu v prvé leto a aj v druhé leto. Na konci leta už boli veľmi útočné a deti sa ich báli. Obidva kohútikovia žiaľ skončili v polievke. Ten tretí rok sme už kohútika nekupovali.
Ešte treba dať pozor na prelietavosť a urobiť plot vhodne vysoký, alebo zakúpiť ťažšie plemená, ktoré nevedia lietať až tak vysoko. Im treba však prispôsobiť aj výšku bydla, aby tam vôbec vyskočili.
Výnosnosť, alebo oplatí sa to?
Počas tých troch rokov sme v sezóne (teda od apríla do októbra) vždy udržiavali počet sliepok na 7-10 ks. Vždy keď počet klesol na 6 sme dokúpili ďalšie štyri kusy. Na jeseň sme už nedokupovali, potom až na jar. Jednu zimu u nás zimovalo len 4 či 5 sliepok. Túto zimu prezimovalo deväť sliepok a jednu sme pred mesiacom zarezali, lebo si vykĺbila nohu. Toto robí Jaro. Sliepku pohladí, pomojká, poďakuje sa jej, ospravedlní a zareže. Sliepka posledné chvíle vyzerá akoby to chápala a je zmierená. Umrie pokojne.
Výnosy si zapisujeme, takže máme celkom slušný obraz koľko v ktorom období nesú. V súčasnosti nám 8 sliepok dáva 7-8 vajec denne, čo sme prekvapení aj mi sami. Sliepky okrem jedenej štvorročnej sú všetko dvojročné a druhý rok v živote sliepky je, čo sa znášky týka, ten najlepší. Máme dostatok vajec nie len pre seba, ale ešte aj rozdáme. V priemere však celoročne dostávame od našich sliepok 5-6 vajec denne. Čo je cca 38 kusov za týždeň a teda môžeme povedať, že vo vajíčkach sme úplne sebestační. Obidve rodiny.
No a či sa oplatí chovať sliepky na vajcia? Z finančného hľadiska nie. Investície na začiatku sa síce pomerne skoro vrátia, ale ak prerátate čas potrebný na prácu na náklady tak je to stratové. Ale ak sa na to pozrieme s hľadiska kvality potravín, relaxu a duševného a fyzického zdravia tak sa to oplatí celkom určite. Chovať sliepky je nenáročný a lacný koníček, môžete pri nich relaxovať, môžete pri nich meditovať. Sú prítulné a veľmi užitočné. Je zaujímavé ich pozorovať. Vajíčka od šťastnej sliepky sú neporovnateľné s tými z obchodu. Chuťou aj výzorom, ale nesporne aj kvalitou. Vajíčko je zdravé, chutné a my všetci určite doporučujeme chov sliepok, na vajcia, všetkými desiatimi.
Ozaj, a chceme ešte vyskúšať vlastný chov, z vajíčka kuriatko, z kuriatka, kurka, z kurky sliepka a zo sliepky vajíčko 😊. No a možno vyskúšame aj husy, už tento rok. Uvidíme, napíšeme.
Naše rady k chovu nosníc
- Začnite chovať sliepky
- Určite začnite chovať sliepky
- Veľmi doporučujeme spájanie s viacerými ľuďmi. Dohodnite sa viacero rodín a hospodárte spolu, zdieľajte povinnosti, rozpíšte služby ap. Jeden má pozemok, ďalší zafinancuje sliepky, iný zbuchne kurín…
- Nájdite pre slepačí výbeh čo najväčší priestor, aby ste nemuseli čistiť. Prípadne chovajte sliepky v posuvnej ohrade, alebo voliére, ktorú posúvate podľa potreby tak aby sliepky maj vždy čerstvé podložie.
- Ochraňujte sliepky pred dravcami, plotom, stromami, sieťami, podľa možností.
- Sliepočky kŕmte iba kvalitným, ale hlavne čo najpestrejším krmivom
-robo-