Bolo to už pomerne dávno keď sme sa s manželkou rozhodli žiť niekde na kraji obce, niekde ďalej od civilizačného diania. Nehľadali sme kľud od ľudí, tí nám nevadia, chceli sme skôr zdravší priestor pre deti a pre seba. Chceli sme pozemok na záhradu, malý sad, dielňu a búdu pre psa. Keď sme ešte žili vo Zvolene tak sme pomerne často chodili na prechádzky na slatinské, detvianske či hriňovské lazy a kochali sa domčekmi a pozemkami, ktoré sú tam nádherné. Vtedy sa nám nepodarilo nič kúpiť ale nakoniec nás osud aj tak odvial do Púchova, kde sme kúpili byt. Ráz krajiny v okolí Púchova je trochu iný. Lazy podobné tým pod Poľanou tu v takom počte nie sú, ale vidiek tu rozkvitá tiež. V byte nám bolo tesno tak sme si kúpili aj starú hlinenú chalúpku, no a tá nakonieczmenila naše sny. Trávili sme tam len víkendy, ale kvalita vidieckého vzduchu, vnútorná klíma v dome a celková dedinská atmosféra v nás vzbudili sen žiť na dedine, záhradkárčiť, pestovať ovocie a chovať zvieratá. Nadšenie rástlo. V duchu sme vyberali lokalitu kam by sme išli najradšej.
Boli samozrejme aj pochybnosti. Čo budeme sami robiť niekde na kraji obce. Rodina a kamaráti zostanú v meste, ako zvládneme prácu okolo domu, okolo záhrady, sadu. Chceme ovečky, kozy, Lenka dokonca kravu, to ako chceme zvládať, popri práci v meste, popri výchove detí, ešte k tomu ďalej od mesta? Pochybnosti boli, to určite, aj strach bol, strach že sa zoderieme, že nebude čas na nič iba na robotu a drinu. To sme samozrejme nechceli, preto sme boli šťastní keď sa naši švagrovci nadchli pre náš sen tiež a naše snívanie sa stalo spoločným snom. Nabralo to dokonca ešte na intenzite, pretože sa z toho stal rodinný projekt. Padlo rozhodnutie kúpiť spoločný pozemok a vybudovať sen spoločne. Zrazu sme v tom celom boli dve rodiny, štyria dospelí. Výhodou bolo, že sme mali aj pokračovateľov, naše deti, ktoré sú ešte malé a teda máme dosť času všetko ich naučiť a vštepiť im lásku k tomu miestu.
Výber pozemku
Celé večery sme sedeli spolu a bavili sa o tom čo všetko chceme na spoločnom pozemku, čo by tam kto chcel robiť, ako využijeme priestor, aký veľký ten priestor má byť, riešili sme či chceme len zeleninu a ovocie, alebo aj zvieratká, aké to majú byť … riešili sme to dlho a dosť podrobne. Pozemok ktorý sme chceli kúpiť mal predstavovať doslova územie na ktorom budeme realizovať náš rodinný projekt. Chceli sme prírodné prostredie, s kusom lesa a s plochou niečo okolo 0,8 Ha – 1,5 Ha. Miesto pre dva domy, zeleninovú záhradu, sad, letnú kuchyňu kde by sa zaváralo a sušilo, kde by sme sa stretávali celá rodina a trebárs tam aj varili a jedli počas celého leta. Bolo potrebné aj miesto na stodolu, kde by sme časom mohli uskladniť seno, slamu, náradie, krmoviny, traktor a samozrejme aj miesto pre chlieviky. V blízkosti pozemku, alebo ideálne priamo na ňom sme si vysnívali potôčik. Na pozemku by mali byť staré stromy, aby sme mali hneď tieň a určite sme chceli mierny svah naklonený ideálne na južnú stranu. No a s takouto predstavou sme začali pozemok hľadať.
Žijeme v lokalite, kde cena pozemkov dosahuje astronomických výšok. Asi to má logiku, veď v okrese Púchov je slušná možnosť zamestnania tak ľudia chcú bývať, chcú stavať, ale bytové možnosti nepokrývajú regionálny dopyt. Otázka je potom ako je vnímaná hodnota pozemkov. Tá je veľmi odlišná pre predávajúceho aj pre kupujúceho. Zatiaľ čo predávajúci vidí svoj pozemok ako úplne ideálny, s krásnym výhľadom, s inžinierskymi sieťami a super susedmi, kupujúci v tom môže vidieť napríklad ďalšiu investíciu do chýbajúcej prístupovej cesty, alebo do privedenia inžinierskych sieti… skrátka hodnota a cena pozemku nemusia byť vždy v zhode. Prešli sme si snáď 20-25 pozemkov v blízkom aj vzdialenom okolí od mesta. Niektoré boli úplne nevyhovujúce. Zlá orientácia, alebo prudký svah, ale najčastejšie to bola prehnaná cena. Nakoniec sme našli pozemok len 15 km od mesta, ktorý sa nám všetkým štyrom páčil. Svah zvažujúci sa na juh, prameň v spodnej časti pozemku, potok z dvoch strán pozemku, možnosť dokúpiť priľahlé pozemky. Boli sme nadšení.
S majiteľom sme sa dohodli na celkom prijateľnej cene, spísali Predkúpnu zmluvu a začali sme vybavovať papiere potrebné k prepisu. Pozemok nebol stavebný a nebol ani v územnom pláne obce, ale nič čo by sa nedalo vyriešiť. Trvalo nám to viac ako polroka kým sme vybavili územné konanie a pozemok vyčlenili v územnom pláne obce, ako miesto určené na výstavbu domov. Po obdržaní potvrdení od úradu sme podľa dohody mali prepísať pozemok na nás. Majiteľ si to však s predajom rozmyslel a medzitým prepísal pozemok na niekoho iného. Bolo to veľké sklamanie, už sme si vymeriavali pozemky pod dom, už sme mali naplánované čo kde dáme, decká s tým boli stotožnené. Rozhodnutie majiteľa sme nechceli napadnúť súdne. Načo pokúšať karmu. Keby sme aj spor vyhrali a pozemok získali celý čas by nám ako sused robil problémy. Všetko zlé je na niečo dobré a keď to tak vesmír chcel tak čo. Začali sme hľadať pozemky znovu.
Kúpa pozemku
Tentokrát ešte intenzívnejšie a s väčšou vervou. Oslovili sme snáď všetky realitné kancelárie v okolí, podali sme inzeráty a oslovili sme známych. Okruh možných obcí sme rozšírili až na hranice okresu ba až trochu ďalej, s dojazdom do 30 minút do Púchova. Požiadavku na pozemok sme špecifikovali podľa našich predstáv, ale zjednodušene sme to zhrnuli tak, že hľadáme pozemok, ktorý nikto nechce. V realitných kanceláriách s touto našou požiadavkou asi mali problém, lebo okrem jedinej osoby nikto nepochopil čo hľadáme. Táto pani nás priviedla k lúke na konci poslednej dediny v údolí, pokrytej náletovými drevinami, rôznymi kríkmi a stromami. Vyzeralo to tam ako v redšom lese, bola jar a sneh už zliezol, bolo tak mokro, že sme museli chodiť v gumákoch. Miestami sa po tráve valila povrchová voda, svah bol kde tu dosť príkry, ale našla sa aj rovina. Orientácia juhozápad a veľkosť 1,5 HA. Najbližšia elektrika 400 m, žiadna iná inžinierska sieť a ani prístupová cesta k pozemku neviedla, najbližší sused asi 100m a asi 50m od hranici pozemku je viditeľný zosuv pôdy. Všade stopy po zveroch ktorá prechádzala cez pozemok k potoku na okraji pozemku.
Každý kupec by odtiaľ zutekal, nikto by to nekúpil. My sme sa doň zamilovali na prvý pohľad. Kúpili sme to za veľmi priaznivých podmienok ale vedomí si toho, že náklady nás ešte len čakajú. Prístupovú cestu bolo treba nielen vybudovať, ale predovšetkým vysporiadať. Priviesť elektrinu znamenalo, projekt, povolenia a samotnú realizáciu. Dotiahnutiu maringotiek ako dočasných víkendových obydlí zase predchádzalo zrovnanie svahu, teda zaplatiť báger a zemné práce. Bolo nám jasné, že bez plotu tam nikdy nič nedopestujeme, lebo miestne zvieratká by nám všetko zjedli. Obvod pozemku, ktorý chceme oplotiť je takmer 600 m, takže ďalšia investícia. No čo už, kúpili sme divočinu, mokraď a zosúvajúci sa svah. Kúpili sme výzvu a teším sa na tú prácu a na tie zmeny, ako to bude vyzerať o 20-30 rokov. Dúfam, že v zdraví dožijeme.
-robo-