Hoci ho nevidno, je neprehliadnuteľný. Život bez neho je pre nás nemožný. Sprevádza nás od nášho prvopočiatku. Vzduch. Pripomína nám ho každý náš nádych a výdych. Dokonca základ slova slova vzduch je naša najhlbšia podstata – duch. Duch človeka je prirodzene prepojený s jeho dychom a teda aj so vzduchom.
Jeho viditeľným a citeľným prejavom na našom pozemku a teda predmetom nášho ďalšieho permakultúrneho pozorovania a skúmania je vietor. Prúdenie vetra dokáže veľmi ovplyvniť kvalitu života na pozemku. Kedysi keď sme mali tú našu malú hlinenú chalúpku, bolo veľmi zaujímavé sledovať prúdenie vetra. Akonáhle sa zdvihol čo len trochu vietor, hneď sme to cítili, ale iba na priedomí. V okolí sa ešte ani lístok na strome nepohol, zato pred našou chalúpkou už to celkom slušne fúkalo. Časom sme si všimli, že medzi kríkmi ktoré obkolesovali náš plot bolo otvorené miesto bez porastu a hoci malo iba 3 m šírku, vietor sa sústredil do tej malej medzere a rovno stadiaľ ťahal popred dom. Takže vietor dokáže už aj na veľmi malom pozemku vytvárať nepohodlie. Vtedy sme nevedeli, že sme si vytvorili veterný koridor, ktorý usmerňoval vietor práve na priedomie.
V permakultúre je sledovanie a práca s týmto živlom veľmi intenzívna, či už ide o veľký alebo malý pozemok. V minulosti múdri gazdovia svoje políčka oddeľovali remízkami, ktoré boli vysadené stromami a kríkmi. Takéto prvky, ako všetky rozumné prvky uplatňované v permakultúrnom hospodárení, majú hneď niekoľko funkcií. Slúžili ako prostriedok na zabránenie erózii pôdy, teda polia popretínané mini lesíkmi dokázali pomôcť udržať humóznu časť pôdy na poli. Ďalej poskytoval útočisko pre divoko žijúce zvery, vtáky a hmyz. Tým zabezpečoval prírodnú diverzitu a na pozemku sa udržiavala ekologická rovnováha. No a ďalšou veľmi dôležitou úlohou takýchto lesíkov bolo vytváranie záveterných zón – slúžili ako vetrolamy. Na južných územiach našej krajiny je tento fenomén veľmi silný. Keďže široko – ďaleko nie sú pohoria, ktoré by stlmili nežiadúce vetry, dokážu vetry roznášať prach, pele, pesticídy, ale aj odfukovať vrchnú úrodnú časť pôdy po šírom okolí. Dochádza tak k zvetrávaniu pôdy. V dnešnej dobe, keď polykultúry boli nahradené rozsiahlym monokultúrnymi poliami je pôda stále viac vystavovaná erózii a silným vetrom. Riešením je práve obetovanie kúska poľa a navrátenie medzí alebo remízkov do naších krajov.
Čo je vetrolam
V prípade, že vietor vyvoláva nielen nepríjemné pocity, ale predovšetkým škody na úrode a budovách, je zriadenie vetrolamu naozaj na mieste. Vetrolam nám slúži ako prvá pomoc v prípade nárazového studeného severného vetra. Väčšinou ide o výsadbu stromov a krov sústredených v severnej časti pozemku. Nemá za úlohu vietor zastaviť, pretože toto nie je v našej moci. Vietor je naozaj tak mocný živel, že jeho skrotenie nie je možné. Je však v našich schopnostiach ho usmerniť alebo aspoň rozptýliť.
Ako vysadiť vetrolam
Po kúpe pozemku so silným prúdením vetra si uvedomíme, že vysadiť vetrolam bude jedna z našich prvých úloh, pred ktorou stojíme. Potrebujeme čo najskôr silu vetra zmierniť a rozptýliť. Ako prvé preto sadíme tzv. pionierske dreviny. Ide o rastliny, ktoré dokážu rýchlo vyrásť a plniť svoju úlohu čo najskôr. Zároveň sú to krátkoveké dreviny, ako breza, jelša, ktoré budú slúžiť len do doby, kým vyrastú dlhoveké stromy. Základom pre vetrolam sú teda vysokorastúce, stabilné a dlhoveké stromy ako sú buky, duby, gaštany, oskoruše. Ihličnaté stromy na výsadbu vetrolamov nie sú vhodné . Ich plytké korene zväčša silné nárazové vetry neustoja a strom sa vyvráti. Ako tretie po okrajoch z oboch strán budú vysadené podrastové kry – šípky, bazy, orgovány, rakytník, agát…Kvôli aerodynamike sa tieto porasty sadia do tvaru A. Takto dokážeme dráhu vetra usmerniť a jeho dopad posunúť do väčšej vzdialenosti od nášho obydlia alebo záhrady. Vzdialenosť kam dopadne vzdušný vír opäť na zem sa rovná približne 15-30 násobku výšky vetrolamu. V prípade, že chceme silu vetra opäť „odpružiť“ vysadíme v tomto mieste znova vetrolam a tak veterný vír posunieme ďalej do krajiny.
Chyby pri zakladaní vetrolamu
V dnešnej dobe častokrát vidíme ako ľudia z dôvodu ochrany súkromia stavajú betónové nepriepustné ploty v blízkosti svojich domov. Pritom si častokrát neuvedomujú, že vlastne tvoria vetrolam. V prípade, že tieto betónové ploty sú postavené zo severu skadiaľ ešte aj fúka silný vietor majú o starosť postarané. Ako sa správa v takomto prípade vietor? Celou svojou silou narazí do tohto plota avšak samozrejme neotočí sa a nepôjde späť. Práve naopak celou silou oblizne plot a vletí na pozemok, kde opäť narazí do domu. Tu sa zdvihne a razí si cestu pozdĺž domu. 
Nesmieme zabúdať, že tento vietor so sebou vnesie do dvora peľové a prachové častice, priamo pod vaše okná. Potom rozmýšľame, kde sa ten prach v byte stále berie, veď žijeme na dedine v relatívne čistom prostredí. Riešením je používať buď latový plot, kde sa vietor triešti, prípadne vysadiť živý plot. V takomto prípade sme schopní silu vetra zmierniť skoro až na polovicu.
Ďalšou chybou, ktorej sa treba vyvarovať pri navrhovaní vetrolamov je vytvorenie vzdušného koridoru. Stáva sa to vtedy ak napríklad pri vchode zo severu vysadíme vetrolamy pričom necháme otvorený vstup v strede. V takom prípade sa vetry sústredia do tohto jedného bodu a vietor doslova vletí na pozemok.
Využime silu prírody
Ako sa spieva v známej pesničke : „Severní vítr je krutý, počítej lásko má s tím!“ , platí aj pri plánovaní výsadby vetrolamu. Počítajme s veternou silou a jej následkami. Avšak zasa sa vraciam k prvému permakultúrnemu pravidlu a to – každý problém má zároveň v sebe ukryté riešenie. A všetko čo teraz riešite, už niekto pred vami riešil a určite aj vyriešil. Každú komplikáciu na pozemku berme ako výhodu, ako námet na hru a zábavu. Hľadajme hravé a tvorivé riešenia, ktoré sa prírodu nesnažia pretvoriť ani proti nej bojovať. Práve naopak túto silu nielenže môžeme nasmerovať inde, dokážeme ju aj využiť. Veď už pred 5000 rokmi využívali ľudia v Egypte silu vetra pri plavbách po Níle a najstaršie mlyny na mletie obilia poháňané vetrom boli stavané pred 2700 rokmi na území dnešného Afganistanu. Veterná energia sa dá krásne využiť na výrobu elektriny alebo čerpanie vody pomocou malých veterných systémov a turbín. A tak môžeme z našej naoko nevýhodnej polohy čerpať a spraviť si z veternej sily nášho spojenca.
Lenka